Jdi na obsah Jdi na menu
 


Curling

4. 10. 2006

Charakteristika

Curling je hra, ktorá sa hrá na špeciálne upravenej ľadovej ploche zimného štadióna, rozdeleného pozdĺžne do 4 až 6 osovo súmerných dráh. Dráha má rozmery 44,5 x 4,75 m a na oboch koncoch je zakončená farebnými kruhmi, podobnými terču.

Na stretnutie proti sebe nastupujú dva štvorčlenné tímy. Každý tím má sadu 8 kameňov farebne odlíšených od kameňov súpera, curlingovú obuv a špeciálne metličky. Kamene sú vyrobené z tvrdenej žuly a každý z nich váži necelých 20 kg. Obuv hráča sa skladá z jednej topánky s hladkou podrážkou, ktorá umožňuje kĺzavý pohyb, druhá, s drsnou podrážkou, naopak, tomuto pohybu zabraňuje. Zametaním dráhy, na ktorej povrchu sú zamrznuté kvapôčky vody, dochádza k zahrievaniu ľadu, následkom čoho sa predlžuje jazdná dráha kameňa. Hráči ju môžu dobrým metením predĺžiť až o dva a pol metra.

Cieľom hry je umiestniť čo najviac svojich kameňov čo najbližšie ku stredu cieľových kruhov, bližšie, než sú umiestnené kamene súpera.

Pravidlá curlingu

Stretnutie sa hrá v stanovenom časovom limite spravidla na 10 hier, tzv. endov. Ich presný počet je určený hracím poriadkom jednotlivých súťaží. Základom hry je odhadzovanie kameňov po ľadovej ploche z hracích blokov na jednej strane dráhy do cieľových kruhov na protiľahlej strane dráhy, podľa presne stanoveného poradia hráčov v tíme a výsledkov úvodného žrebovania, alebo výsledku predchádzajúceho endu.

Kamene sú striedavo odhadzované hráčmi z prvého a druhého tímu. Po odhodení každého môžu jeho ďalší dvaja spoluhráči s pomocou špeciálnych metličiek zametaním ovplyvňovať pohyb kameňa podľa pokynov svojho štvrtého hráča – skipa (kapitána), ktorý stojí v cieľových kruhoch a určuje na aké miesto a akým spôsobom má byť kameň zahraný.
Cieľom hry každého družstva je umiestniť a udržať svoje kamene bližšie stredu cieľových kruhov, než ich má umiestnené súper, prípadne výhodne umiestnené kamene protihráča z cieľových kruhov vyraziť, či posunúť do menej výhodných pozícií. Hneď ako oba tímy odhádžu všetkých 16 kameňov nastáva koniec endu, následne sa určí, ktoré družstvo v tomto úseku hry zvíťazilo a koľko bodov uhralo.

Za každý kameň, ktorý je v cieľových kruhoch bližšie stredu, než je najbližšie stredu postavený kameň súpera, získava tím 1 bod. Súčet lepšie umiestnených kameňov sa zaznamenáva na výsledkovú tabuľu víťaznému tímu a ten nastupuje na odhadzovanie do ďalšieho endu ako prvý v poradí. V prípade, že po odhodení posledného kameňa endu nie je v cieľových kruhoch ani jediný kameň, zaznamenáva sa na výsledkovú tabuľu tímu, ktorý odhadzoval posledný kameň endu, nula – tzv. end s nulou. Tento tím nastupuje na odhadzovanie do ďalšieho endu opäť ako druhý v poradí. O výhodu posledného kameňa v ende sa na začiatku stretnutia žrebuje.

Na záver stretnutia sa po odohraní stanoveného počtu endov obom družstvám spočítajú všetky získané body z jednotlivých endov a víťazom sa stáva tím s ich väčším súčtom. Toto družstvo získava do celkového poradia 2 body, pokiaľ nie je stanovené hracím poriadkom súťaže inak.
V prípade, že oba tímy majú rovnaký počet získaných kameňov, postupuje sa ďalej podľa hracieho poriadku príslušnej súťaže – stretnutie sa buď skončí nerozhodne a každému tímu sa do tabuľky započíta jeden bod, alebo sa pridávajú ďalšie endy až do konečného rozhodnutia.
Celkové poradie sa stanoví podľa počtu bodov za vyhrané stretnutia. V prípade, že niektoré tímy majú rovnaký počet bodov, rozhoduje ďalej celkový počet vyhraných endov, ak je aj ten rovnaký, rozhoduje celkový súčet všetkých získaných kameňov.

História

Prvé zmienky o hre nazvanej curling pochádzajú zo Škótska, zo začiatku 16. storočia. Prvá národná curlingová organizácia vznikla však až v roku 1838 v škótskom Edinburghu s názvom Grand Curling Club. Celosvetového zastrešenia sa curling dočkal až v roku 1986, keď začala pracovať medzinárodná curlingová federácia (ICF), ktorá bola v roku 1991 premenovaná na dnešnú World Curling Federation (WCF). Kontinentálna Európa si na prvé oficiálne zmienky o curlingu musela počkať až do roku 1805, keď bol v Bavorsku ustanovený prvý curlingový klub. Približne v tej istej dobe vznikajú prvé kluby taktiež v susednom Švajčiarsku, kde sa centrom stáva St. Motitz. Za oceán sa curling dostal zásluhou škótskych vysťahovalcov, ktorí exportovali svoj národný šport na severoamerický kontinent. Prvé doklady o zaoceánskom curlingu sú z roku 1760, a to z Kanady. Dnes je Kanada krajinou s najširšou členskou základňou, čo sa premieta aj do ich, takmer bezkonkurenčného, postavenia na medzinárodnej curlingovej scéne. V programe olympijských hier sa curling po prvýkrát objavil v rokoch 1924 a 1928. Potom sa vytratil až do olympijských hier v Kanade, kde ho bolo možné vidieť ako ukážkový šport, čo znamená šport, ktorý se vážne uchádza o plný olympijský status. Obnovenej olympijskej premiéry sa curling dočkal v roku 1998 v japonskom Nagane. 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

laco.novak@centrum.sk

(laco.novak@centrum.sk, 31. 7. 2007 22:09)

kolko stoji topanky na curling?